Hrabavá a vodná hydina - PERLIČKA DOMÁCA - časopis CHOVATEĽ ISSN 2729-7616

PERLIČKA DOMÁCA

Vložené 23.03.2020

Perlička Numida meleagris bola zdomácnená asi 3000 rokov p. n. l. v oblasti Egypta. Je to jediný druh hydiny, ktorý pochádza z Afriky. V oblasti južnej Európy sú prvé písomné zmienky z roku 1000 p. n. l. Chovajú sa hlavne na mäso a vajíčka, aj keď sa z nich využíva aj perie z pŕs ako ozdoba na dámske klobúky.

Mäso perličiek má veľmi dobrú chuť a na rozdiel od iných hydinových mias obsahuje viac sušiny a bielkovín a podstatne menej tukov. Okrem toho obsahuje esenciálne nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny skupiny B a E, železo, má nízky obsah cholesterolu a viac červených farbív. Pri príprave jedál sa používa ako náhrada za divinu.

Znáška

Vajíčka perličiek sú o niečo menšie ako kuracie, avšak sú oveľa hodnotnejšie. Majú vyšší obsah žĺtka, obsahujú oveľa viac vitamínov a minerálnych látok. Majú veľmi tvrdú, drsnú škrupinu krémovo žltej až hnedo-červenej farby pokrytú vzájomne sa prekrývajúcim hnedým kropením. Vďaka tvrdej škrupine vajcia môžeme skladovať pri nízkych teplotách veľmi dlho, niektoré zdroje uvádzajú až 11 mesiacov. Do troch mesiacov nedochádza k narušeniu ich vnútornej štruktúry. Hmotnosť vajec je zhruba od 40 do 50 g. Perličky znášajú vajcia najmä od marca do augusta a celková znáška je 120 až 150 vajec, ktoré rady zanášajú a keď im ich nájdete a zoberiete, nájdu si iné hniezdo na znášku. Domáca perlička si zachovala viaceré vlastnosti po svojich divých predkoch, najmä plachosť, túlavosť, ostražitosť a zanášanie vajec. Žijú v skupinách, od toho závisí aj ich správanie.

Čim je kŕdeľ väčší, tým sú istejšie, ale najmä hlasnejšie. Uvádza sa, že ich krik plaší hlodavce, čo niektorí chovatelia potvrdzujú iní nie, dá sa povedať, že toto tvrdenie nebolo vedecký dokázané.

Dobre lietajú, najmä v ohrození, ale len jednosmerne, čiže letia len preč od obydlia, až do vzdialenosti 100 a viac metrov, ale domov sa vracajú peši. Lietanie využívajú najmä na vyletenie na konáre, na ktorých nocujú.

Ak by ste chceli chytať perličky, odporúčam do rybárskych podberákov, pretože pri chytaní do rúk, najmä za perie, by vám toto perie pustili (pŕchnutie z preľaknutia) a mohli by ste ich aj poraniť.

Výživa a kŕmenie perličiek

Kŕmenie perličiek je jednoduché, okrem klasických krmív majú rady rôznorodosť krmív, najmä odpady z mlátenia a čistenia obilnín, parené zemiaky rôzne mäsové zvyšky, kukuricu, ovos, pšenicu, ovocie, uvarené vajcia, šalát, žihľavu, cibuľu, ako aj mliečne výrobky. Je to veľmi dobrý hmyzožravý vták, niektoré zdroje uvádzajú, že za svoj život skonzumujú až 5 kg múch, ba dokonca likvidujú aj kliešte. Pre túto vlastnosť sú dobrými pomocníkmi, nakoľko nehrabú, iba chodia pomedzi záhony a zbierajú hmyz.

Plemená

Vo svete sa okrem prilbovej perličky (perlička domáca) chová ako úžitková hydina aj perlička chochlíkatá a ako okrasné vtáky sa chovajú ešte supie a perličky korunkaté.

Vzhľadom na dedičnosť a malú variabilitu plemenných znakov, klasická perlička domáca sa chová len v jednom plemene a rozdielnosť je len vo farebnom rozlíšení, ktoré môže byť s úplným perlením, s redukovaným perlením, alebo bez perlenia a farbou kože.

Okrem tejto perličky sa pre veľkochovy perličiek najmä vo Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Poľsku a v niekdajšom ZSSR vyšľachtili plemená Galor a Izabela, ktoré sa od pôvodných líšia iba väčšou znáškou, 170 – 200 vajec.

Perlička modrá 0,1 Perlička modrá 1,0.

Zaujímavosti

Perličky sa môžu krížiť s kurami a dostaneme, síce ďalej neplodné, ale na mäso veľmi kvalitné hybridy. Aj keď ich zaraďujeme medzi hrabavú hydinu, perličky nikdy nehrabú.

Ďalším paradoxom je, že perlička samica je v dospelosti väčšia ako samec, aj keď zhruba do 12 týždňov vývoja mladých perlíčat je menšia, od 16 týždňov je už väčšia až do dospelosti, keď samec dosahuje hmotnosť do 2 kg, samica môže dosiahnuť až 2,5 kg.

Perlička vo svojom vývoji niekoľkokrát mení perie a na hlave jej vyrastá prilba, ktorá ma u mladých perličiek, ako aj počas pohlavnej aktivity vrchol prilby červeno sfarbený, inak má u dospelej perličky kožovitú farbu. U najčastejšie chovaných divoko sfarbených sa pôvodné hnedé sfarbenie zmení na modré s perlením a zhruba v 20. týždni už vyzerajú ako dospelé perličky. Pohlavne dospievajú v 28 týždňoch.

Perlička modrá 1,0. Perlička modrá 1,0.

Rozlíšenie pohlavia

Vzhľadom na malý rozdiel v medzi samcom a samicou, nie je určenie pohlavia na prvý pohľad jednoduché, avšak skúsení chovatelia ako aj posudzovatelia vedia pohlavie bezpečne rozoznať. Dá sa to troma spôsobmi.

Prvý spôsob: ak chytíme perličku do ruky (napr. pri obrúčkovaní alebo pri inej príležitosti, ako je kontrola) a túto pustíme z ruky, tak samica sa v okamihu uteká skryť. Samec sa v okamihu pozerá po sokovi, otáča hlavou a zastavuje sa. Rozdielne sú aj hlasové prejavy.

Druhý spôsob je podľa pohlavných znakov, ktoré sú sústredené na oblasť hlavy a krku.

Samec má prilbu väčšiu, guľatejšiu, samica ju má špicatejšiu, okolie nosných dierok je podstatne vyvýšené u samca, laloky má samec kosoštvorcového tvaru, vnútornou stranou vyvrátené tak, že sú nesené kolmo na os hlavy. Perlička ma laloky malé nesené súbežne s osou hlavy. Samec má medzi lalokmi vyvinutú kožnú riasu (lalôčik), samica má lalôčik podstatne menší alebo jej úplne chýba. Operenie kože na krku samice siaha vyššie ako u samca. Dospelá samica je na pohľad väčšia ako samec.

Treťou metódou je kloakálna metóda, podobná ako pri husiach. Keď vyvrátime kloaku u samčeka zbadáme malý pohlavný výrastok, u samičky dve ružové kožné riasy. Uvedenými metódami sa dá presne určiť pohlavie perličiek.

Perličky sú zo zoologického hľadiska zaradené do podčeľade perličiek prilbových, čeľaď bažantovité, podrad kury, rod hrabavé.

Perličky na pastve

AKO MÁ VYZERAŤ?

Orientačné poradie dôležitosti jednotlivých plemenných znakov pri posudzovaní perličiek:

1. trup, laloky, prilba,

2. hlava, tvár, nohy,

3. zobák, sfarbenie peria,

4. oči, krídla, štruktúra peria,

5. krk a chvost.

Hmotnosť: samec 1,5 – 2 kg, samica 2,0 - 2,5 kg.

Registračná obrúčka: č. 16 pre obe pohlavia.

Znáška: 120 - 150 vajec.

Plemenný typ: je to špecifická hydina so zaobleným vajcovitým trupom, neoperenou hlavou, s prilbou, nadol klopeným chvostom, s priliehajúcim operením s perličkovou kresbou a malo vyvinutými pohlavnými znakmi, bez ostrôh.

Hlava: krátka, široká, operená len nitkovitým perím na šiji, inak neoperená.

Zobák: silný, pomerne zahnutý, oranžovočervený so sivým nádychom s výrazne vyvýšenými nosnými otvormi.

Prilba: rohovitá, trojuholníkového tvaru s hnedosivou dozadu zahnutou špičkou.

Tvár: modro-biela, zvráskavená s výraznými ušnými otvormi, neoperená.

Laloky: stredne veľké, kosoštvorcového tvaru, vnútornou stranou vytočené tak, že sú kolmé na os hlavy, na vonkajšej strane červené a na vnútornej biele.

Oči: veľké, výrazné, tmavohnedé.

Trup: stredne dlhý, vajcovitého tvaru, dobre zaoblený zdvihnuto nesený (45 ^o).

Chrbát: veľmi široký, pozdĺžne aj priečne klenutý, výrazne dozadu sklonený, plynule prechádza do línie chvosta.

Prsia: plné, výrazne svalnaté.

Brucho: málo výrazné, zaoblené.

Krk: krátky, tenký, v pokoji k trupu pritiahnutý, mierne ohnutý, pri vzrušení natiahnutý rovný, v hornej časti až na pár nitkovitých pier vzadu neoperený, s modrastou kožou, v dolnej časti operený, úzkym priliehajúcim perím. Na hrdle medzi lalokmi je neoperená ožná riasa (lalôčik).

Krídla: dlhšie, široké, priliehavo nesené.

Chvost: kratší, zovretý, takmer kolmo k zemi klopený, plynule vychádza z línie chrbta.

Nohy: nižšieho postoja.

Holene: krátke, jemných kostí, bez ostroh, farba závislá od sfarbenia peria.

Operenie: hladké, tesne priliehajúce.

Samica: v hlavných plemenných znakoch je zhodná so samcom, až na znaky podmienené pohlavím, je väčšia, trup má o niečo nižšie nesený, prilbu má menšiu, zahrotenejšiu, menej dozadu sklonenú. Laloky má malé, nesené v ose hlavy, lalôčik má malý alebo žiadny, operenie kože na krku siaha vyššie.

Vylučujúce chyby (VCH): tenký zobák, malé alebo nerovnaké laloky u samca nesené v ose hlavy, silno prebielené na vonkajšej strane, nízko nesený trup, úzky chrbát, málo svalnaté alebo ploché prsia a škvrnité beháky, pri farebných rázoch s úplným alebo redukovaným perličkovaním, chýbajúce perličkovanie, biele letky alebo letky bez kresby, biele škvrny v operení.

Farebné rázy s úplným perličkovaním sa vyznačujú tým, že okrem jednofarebného krku majú perličkovanie po celom tele, ktoré sa od krku smerom dozadu zväčšuje. Kresba je rovnaká pri všetkých farebných rázoch, mení sa iba základná farba a farba behákov.

Divoké s úplným perličkovaním (modré), farba behákov sivočierna.

Sivé s úplným perličkovaním, farba behákov sivočierna, prípustné sú aj oranžové.

Svetlomodré s úplným perličkovaním (levanduľovo modré), beháky svetlosivé až bledo oranžové.

Žltoplavé s úplným perličkovaním (šamoa), beháky oranžové až svetlosivé.

Biele s úplným perličkovaním, beháky oranžové.

Farebné rázy s redukovaným perličkovaním majú perličkovanie len na bokoch, krytoch krídiel a v letkách. Inak je rozdiel len v základnej farbe a farbe behákov.

Fialové s redukovaným perličkovaním, beháky sivočierne.

Svetlo fialové s redukovaným perličkovaním, beháky oranžové, prípustné aj sivé.

Svetlo modré s redukovaným perličkovaním, beháky svetlosivé až oranžové.

Žltoplavé s redukovaným perličkovaním, beháky oranžové až svetlosivé.

Bez perličkovania

Biela jednofarebná perlička, beháky oranžové.

Žltá jednofarebná perlička, beháky oranžové až svetlosivé.

Literatúra:

Malík, V. a kol., Encyklopédia drobnochovateľa, Príroda, Bratislava, 1991.

Prombergová, I., Drůbež na vašem dvoře, Brázda, 2012.

Text Klement Kubiš

Foto Dušan Barlík